In the depths of my mind.

Zase raz taká chvíľka. Aj vám sa to stáva? Sadnete si trebárs k oknu, pozriete sa von, osvieti vás slnečný lúč, v rádiu hrajú vašu obľúbenú pieseň poprípade nejaký sladký slaďáčik a vy máte pocit, že život už prosto nemôže byť krajší. Alebo sa len tak prechádzate a zbadáte niečo úplne obyčajné, ale vám sa to zdá neskutočne nádherné. Malý kvietok alebo pes pobehujúci a šťastne vrtiaci chvostom. Poprípade nejaká malá "bábika" hrajúca sa na piesočku a štrngotajúca formičkami. Alebo na rodinných oslavách. (Niektorí ľudia ich nemajú radi.To ja nepochopím. Nieje predsa nič lepšie ako sedieť medzi 30-timi príbuznými a počúvať ako sa navzájom prekrikujú:D.) V takých chvíľkach ma napľňa pocit totálnej blaženosti. Pocit, že nech sa už v budúcnosti stane čokoľvek, nezaujíma ma to. Teraz je teraz a mne je dobre! Čo viac človek potrebuje? No nič! Som rada a vďačná za takéto chvíle. Verím tomu, že každý môže byť šťastný ak sa dokáže tešiť aj z takýchto maličkostí. A keď už si raz šťastný a rozdávaš úsmev všade naokolo, môžu aj traktory na hlavu padať a nič ti náladu nepokazí! A ešte k tomu nakazíš úsmevom aj celý okolitý svet. No nieje to super?:)